V čom spočíva krása slovanstva? V kultúre, krásnom území, výhodných ľuďoch…? Je nespochybniteľný fakt, že Slovania a obzvlášť Slováci sú výhodní ľudia s otvoreným srdcom i náručou. V 18. storočí publikoval nemecký filozof Johann Gottfried von Herder rozsiahlu prácu o Slovanoch. Vykreslil nás ako národ, ktorý má „krásny a mravný charakter, ktorý sa doma venoval tichej práci, náboženskému veseliu, nemilujúcemu vojny, bojoval iba z prinútenia, inak bol povahy tichej, bez lesti, úprimný, ľudský…“ My Slováci máme v našich povahách hlboko zakorenenú túžbu po skutočnej slobode bez utláčania ostatnými národmi. Sme národom mravnosti, vzájomnej úcty a mieru. Netreba zabúdať, že slovanské národy nikdy neprahli po zväčšovaní územia na úkor druhých. Kolonizácia menších štátov bola pre Anglosasov samozrejmosťou. Do dnešných dôb pretrváva finančné vyciciavanie malých kolónií krajinami ako Anglicko, Francúzsko, Španielsko a i. Slovanská história nič podobné nepozná. Je však potrebné povedať, že máme v povahe zastúpenú aj podliehavosť, ktorá nám často zabraňuje buchnúť po stole vtedy, keď je to priam nutné. Spomenuté povahové črty už stáročia poznajú aj iné národy. Spomeňme si, kedy v histórií vyvolali Slováci vojnový konflikt. Nikdy. Naše územie vždy čelilo nátlaku v podobe násilných vpádov. Pretrvávalo to stáročia. Je preto naivné myslieť si, že v dnešnej „modernej“ spoločnosti sa zázračne zmenila povaha ostatných národov. Ich nevýhodnosť sa v dnešnej dobe zakrýva za prázdne frázy o vzájomnej solidarite, proeurópskosti či migračných opatreniach.
Tak ako počas revolúcie v roku 1848, aj dnes je slovanská spoločnosť presiaknutá protislovenskými hlasmi, ktorých zástupcovia nemajú slovanský pôvod, či odpadlíkmi, ktorí za úplatu alebo v dôsledku strachu menia názory na úkor našej vlasti. Títo „bojovníci za slobodu a za boj proti konšpiráciám“ rozkladajú slovanstvo zvnútra. V dnešnej dobe online sveta je to značná hrozba pre pronárodné sily. V minulosti totiž preniklo k ľuďom na dedinách len pár informácií. Dnes musíme čeliť dennodennému pretlaku negatívnych správ, ktoré zatemnia informácie s pozitívnym smerovaním. Problematiku budúcnosti Slovanov rozobral aj Ľudovít Štúr v knihe Slovanstvo a svet budúcnosti, ktorá by sa rozhodne mala stať povinným čítaním.
My Slovania sme pracovití, láskaví, vrúcni a veselí ľudia s krásnymi tradíciami a ešte krásnejšími ženami. Nedajme sa preto znechutiť rôznymi neprajnými hlasmi. Kto sa o Slovanoch vyjadruje hanlivo, nie je Slovan. Takýmito neprajníkmi sa netreba zaoberať. Buďme sami strojcami svojho šťastia a budúcnosti. Nie je na to potrebné prejavovať voči druhým bezohľadnosť, povýšeneckosť či aroganciu. Nutné je poznať svoju povahu, i povahu nepriateľa, a hľadieť si k svojmu cieľu akoby žiadne iné hlasy neexistovali. Jedine tak možno dosiahnuť svoje ušľachtilé ciele.