bonum

Žasnem nad hlúposťou našej spoločnosti. Možno je to príliš kruté pomenovanie, no iné ma ozaj nenapadá, ak tak ešte horšie… Slovensko zaplavila vlna revolúcie, z ktorej má okrem výrobcov a predajcov kried najväčšiu radosť radikalizovaná opozícia. Písať kriedou je IN. A môžete si písať čo chcete. Vulgarizmy, cynické narážky… prosto môžete, pretože žijete v slobodnej krajine, v ktorej sa sloboda zamieňa za anarchiu. Hanlivé heslá na adresu súčasnej vlády, či mikiny s nápisom DOSŤ BOLO FICA sú spoločensky, resp. mediálne akceptované. Ak by to bolo opačne, zastavila by sa zemeguľa!

Nemienim sa zoberať motívom a inteligenciou “spúšťača“ protestného pisateľstva, ktorým je istý Študent spod Tatier. Napísať na chodník “Ako chutí Putinov k….t“ môže len podplatený alebo slabomyseľný jedinec, prípadne podplatený slabomyseľný jedinec. Študenti sa však spojili (ako to býva za “dobrú“ vec). Tohto jedinca postavili na piedestál demokratickej spoločnosti, ako božský príklad slobodného konania (rozumej – „Môžem si písať čo chcem, a kde chcem“), akákoľvek slušnosť ide samozrejme bokom.

Neviem kde bola študentská chránená zver, keď sa sloboda zakazovala počas pandémie, pri dnes už preukázateľne zbytočných obmedzeniach pohybu… Tí starší zrejme trávili čas s mobilom v ruke na sociálnej siete, mladší sa učili vybrané slová na prvom stupni základnej školy. V novembri 1989 mal v podniku ČKD prejav súdruh Štěpán, kde povedal, že neexistuje, aby 14 ročné deti určovali kedy má odísť prezident. Po 36 rokoch od prevratu sa zdá, že dnešné neplnoleté deti vzali spravodlivosť a demokraciu do vlastných rúk, keďže ich rodičia sú zrejme až príliš zaneprázdnený normálnym životom…

„Mladosť, to nie je ak skúsenosť“, odznelo z úst pána herca Ladislava Chúdíka v rozprávke Soľ nad zlato. Tisícky rokov sme sa na zemi riadili radami starších. Celé generácie v nich hľadali pravdu, poznanie a múdrosť. V dnešnom svete, kde hlava nahradila nohy sa zdá, že riadiť sa zabehnutými pravidlami je zbytočné. Vytvorená aura nedotknuteľnej a skvelej mladosti nás núti vyzerať aj v štyridsiatke na dvadsať, za čo ženy utrácajú kvantá peňazí. Mladí ľudia sa stali nedotknuteľnými občanmi s patentom na pravdu, rozum a určovanie chodu štátu. Tí starší, čo v živote okúsili aj niečo iné, ako natočiť na TIK TOK trápne video, sú už nepotrební, a isté záujmové kruhy túto auru mladosti ochotne podporujú. Je totiž ľahko manipulovateľná. 17 ročné deti sú stále deti, aj keď chlapci trávia hodiny času vo fitku pre dokonalé svalstvo, a dievčatá majú umelé nechty, vlasy a drahé oblečenie. Aj 19 či 25 ročný človek je tiež dieťaťom, kým neokúsi rodičovstvo, prácu, zodpovednosť. Aj keď toto dieťa už disponuje volebným právom. Najhoršie je, že mobilizácia tejto vekovej skupiny funguje dokonale, kým ľudia v produktívnom veku sú často sklamaní z 36 rokov kapitalizmu, a počas volieb ostanú doma.

Pred pár dňami sme s manželkou a synom kráčali po námestí, keď sme si všimli dve 14 ročné dievčatá písať jedno z originálnych hesiel na chodník. Vyše minúty trvala štylizácia, aby fotka na sociálnu sieť vyzerala dokonale. Tieto dievčatá ešte ani nerozumejú svetu, no aj oni chcú byť IN. Ak by bola móda odseknúť si malíček, z vysokou pravdepodobnosťou by si ho odsekli. Neodsudzujem ich, je to skôr chyba výchovy mládeže, skôr ich ľutujem. Aj dnešní študenti sa raz stanú živiteľmi rodín, a časť z nich si bude za svoje pubertálne názory trieskať hlavu, ako dnešní päťdesiatnici za štrnganie kľúčmi v novembri 89. Neštrngali za kapitalizmus, štrngali za zmenu, no nevedeli za akú, a celej situácií samozrejme napomohla Štb a „akože mŕtvy“ študent vysokej školy. Či to niekto chce počuť, alebo nie vyplýva z toho, že celá revolúcia vznikla na základe podvodu.

Vládnuť by malí tí, ktorí vládnuť vedia, vravel Aristoteles. Nemali by vládnuť tí, ktorí chcú. Ruku na srdce, ak by ste mali zabezpečené všetky životné potreby, ťažilo by vás aká strana či vládca vládne krajine? Mňa nie. Možno teraz vyskakujete zo stoličky, no zamyslite sa. Ak má človek, všetko čo potrebuje bude spokojný. Teraz mám však na mysli dôstojný život, nie život s množstvom zbytočných pôžitkov, z ktorých je naša spoločnosť už tak zblbnutá. A spoločnosť je zblbnutá ešte viac zo sociálnych sietí, na ktorých už prestáva byť spoločnosťou.

Každopádne odmietam, aby o osude mňa a mojej rodiny rozhodovali deti či dospelí, ktorí odmietajú prijať odlišné názory. Prajem všetkým krásne upršaný a veterný 17. november, prežitý či v práci, alebo s rodinou v pohodlí domova.