Už od nepamäti sme túžili spoznať ľudí v našom okolí. Vojnoví generáli bádali po povahe protivníka s vidinou zistenia taktiky a následného určenia optimálnych bojových prostriedkov na útok a obranu. Túžbu sa čo najviac spoznať prejavujú ľudia v partnerských vzťahoch, no správanie toho druhého odhadujú podvedome aj zvieratá. U nich sa to deje na nízkej úrovni a podvedome. Robí to každý živočích, vrátane človeka, no jedine človek sa dokáže určenie povahy iných jedincov naučiť. Vyžaduje to veľa poznatkov a úsilia, ale je to možné. Veda, ktorá skúma znaky vlastností povahy a zdravia človeka sa nazýva antropologická biotypológia.
Každá povahová vlastnosť sa na tele prejaví nejakým znakom. Ak ho dokážeme správne určiť, s istotou určíme správne aj povahu konkrétneho jedinca. Podľa veľkého množstva znakov sa dá zistiť nielen povaha, ale i jeho súčasný psychický či fyzický stav, ochorenie, ktoré prekonal, alebo ktorým momentálne trpí. V západnej medicíne je tento druh určenia zdravotného stavu a povahy takmer nevyužívaný. Pre chabú znalosť, žiaľ aj niektorých diplomovaných profesorov, je často považovaný za neobjektívny. Čo však môže byť objektívnejšie ako konkrétny znak? Lekári súčasnej medicíny, ale i laická verejnosť si všímajú farbu kože, pozerajú sa do očí či na jazyk. Ak je niekto bledý, nemožno pochybovať o jeho horšom zdravotnom stave. Aj to je jeden z typologických znakov, rovnako ako kruhy pod očami či vypadávanie vlasov. Ďalší z aspektov, pre ktoré sa poznatkami vonkajších typologických znakov nezaoberá súčasná medicína, je obava. Tá pramení z nedostatku vedomostí, ale i z uvedomovania si svojich chýb. Verejne priznať a uznať prepojenosť činnosti telesných orgánov s výkonom povahy a viditeľnými vonkajšími znakmi vyvoláva u zlomyseľných ľudí strach. Tí si zväčša uvedomujú vlastnú negatívnu stránku povahy a nechcú byť odhalení. Boja sa, že budú spoločnosťou prekuknutí. Znalosť typológie by ohromne pomohla súčasnému vývoju ľudstva. Ľudia s tendenciou škodiť by boli automaticky odhalení a spoločenská mienka by ich prinútila pracovať na vylepšení povahy. Vznikol by tak pozitívny začarovaný kruh, ktorý by zabraňoval vývoju negativizmov v spoločnosti. Rozdiely povahy sú viditeľné aj medzi jednotlivými národmi. Myšlienka, že ku všetkým ľuďom je potrebné pristupovať rovnako, je nesprávna. Každý človek je iný. Nikto predsa nepochybuje, že leopard je dravá šelma a antilopa jeho častá korisť. To isté platí pri ľuďoch resp. celých národoch. Niekto je viac podobný leopardovi, iný zase antilope. Už na prvý pohľad je jasné, že leoparda žijúceho vo voľnej prírode si nepripustíte blízko k telu. Táto myšlienka je veľmi dôležitá a je prospešné ju šíriť.
Predstavte si ľudí ako stromy. Vidíte z nich iba malú časť kôry. Ak ste vzdelaný v tejto oblasti, bez problémov dokážete určiť o aký strom sa jedná. Darmo by vás začal hocaký manipulátor a spoločenský šmejd presviedčať o tom, že kôra z brezy patrí ihličnatému stromu. Poriadne by ste sa pobavili. Pri znalostiach vonkajších typologických znakov je možné takto pristupovať ku všetkým činnostiam. Nesprávna je predstava, že typológia pozostáva iba zo súčasných základných prezentovaných rysov povahy. Je to obrovský komplex vedomostí, ktoré do seba zapadajú ako mozaika. Podľa zistených znakov je možné o každom človeku vytvoriť typologický portrét. V ňom sa okrem iného vyskytnú aj konkrétne výhodné a nevýhodné vlastnosti. Každá povahová vlastnosť sa ukazuje na viacerých miestach, a tak je možné urobiť akúsi skúšku správnosti. Treba mať na pamäti aj fakt, že povahové vlastnosti sú prepojené ako oká v sieti. Ak sa pohne jedna, pohnú sa všetky. Pozitívne smerovanie človeka nemení iba jeho jednu vlastnosť, mení ho celkovo. Iba pri vedomej pozitívnej úprave povahy sa podarí náprava nežiadúceho stavu. To isté však platí aj naopak. Tieto zmeny v povahe sa samozrejme prejavia aj na jeho tele. Tak ako sa mení povaha, menia sa aj typologické znaky. Vedieť pomáhať samému sebe, či blízkym, je dostatočná motivácia zaoberať sa stáročiami overenými poznatkami typológie.
Človek dokáže úžasné veci, musí však chcieť. Túžba po poznaní sa druhému nanútiť nedá. Je nutné prahnúť po poznaní, aby sa každý z nás dostal na dostatočne vysokú úroveň. Začať musí každý od seba.
Celá debata | RSS tejto debaty