bonum

Skúste si predstaviť, že prídete na letisko a dozviete sa, že pilot, ktorý má pilotovať Vaše lietadlo, má už síce nejaké teoretické vedomosti a na obrázku videl, ako vyzerá kokpit zvnútra, no neprešiel žiadnym odborným výcvikom. Viete si predstaviť hasiča, ktorý príde na miesto činu, no len sa bezprizorne díva a nevie, čo robiť alebo lekára, ktorý sa Vás chystá operovať, no nemá atestáciu? On vlastne ani nie je lekár, ale predavač v novinovom stánku, no chce si to vyskúšať, lebo to ešte nerobil a vraj si v tejto profesii viac zarobí… Asi by ste si zaťukali na čelo a utekali kade ľahšie.

Takmer každé povolanie si vyžaduje určité odborné vzdelanie. Je jedno, či učňovské, stredné odborné alebo vysokoškolské. Koľkí z nás absolvovali výberové konania, potili sa pri prezentácii svojich projektov či pri najrôznejších skúškach a testoch – vedomostných, jazykových, zdravotných, inteligenčných? Koľkí si museli doplniť vzdelanie v rôznych oblastiach, dotrénovať si jazykovú výslovnosť, naučiť sa pracovať s rôznymi programami alebo sa naučiť remeslu, aby mohli podnikať či svoj biznis posunúť na vyššiu úroveň? A koľkí sa musíme vzdelávať počas celého života, aby sme udržali krok s odborom?

V širokej rodine máme rôzne profesie – učiteľov, sekretárky, právnikov, manažérov, dizajnérov i rušňovodičov. K výbave, hoci len posledného z menovaných, okrem celoživotného vzdelávania a skúšok z takého objemu predpisov, o akých sa mnohým nesníva, patrí aj 100% zdravotný stav a 100% úroveň všetkých zmyslov počas celej doby výkonu povolania. A tiež psychická odolnosť pri život-ohrozujúcich stretoch s kaskadérmi v autách či sluchátkami na ušiach. Tak ako pri väčšine odborných profesií, musí VEDIEŤ a stále sa UČIŤ.

K čomu smeruje táto úvaha?  Napadlo Vám niekedy, akým výberovým konaním prechádzajú naši poslanci? Aké sú ich odborné vedomosti z oblasti riadenia štátu a práva? Ako by asi vyzerali výsledky testov z oblasti verejných financií, práva, hospodárstva, zdravotníctva, poľnohospodárstva, kultúry…  150 „vyvolených“, ktorí riadia štát a majú na celé štyri roky v rukách naše životy!!! Predkladajú zákony, pripomienkujú ich, prijímajú opatrenia, ktoré na rozdiel od nás všetkých, majú zásadný vplyv na naše životy a životy našich detí. Mali by byť skutočne vyvolenými, ľudskou a odbornou elitou v tom najlepšom zmysle slova. No oni pritom často nemajú ani len základné poznanie z oblastí, ku ktorým sa vyjadrujú, vychádzajú z narýchlo zbúchaných jednostranných „odborných stanovísk“, no často skôr z dojmov, konajú neuvážene, rýchlo až zbesilo, no bezprecedentne suverénne. Až tak, že sa okúpu v potoku v zákonom chránenom území a pochvália sa tým na internete.

Ako je možné, že stačí byť tenistom, bábkohercom, televíznym redaktorom či predajcom alkoholu a po chrbte strany sa, v rekordne rýchlom čase a navyše bez životných skúseností, dostať až do parlamentu – NAJVYŠŠIEHO ORGÁNU ŠTÁTNEJ MOCI?! No i napriek svojej jednostrannosti a chabému poznaniu nemajú najmenší problém púšťať sa do odborných diskusií so skutočnými profesionálmi, ktorým nesiahajú ani po členky a tváriť sa pritom ako majstri sveta. A čo inteligenčné testy? Ach, pardón. Vy ste poslanec, vás sa to netýka. Nemusíte vedieť vôbec nič, strana Vás prikryje. Faux pas, ktoré ste vyrobili a škoda, ktorú ste spôsobili, sa rýchlo zametie pod koberec.

Kedysi sa robili vtipy o tom, že komunisti nemali radi inteligenciu a uprednostňovali robotníkov. Nuž, keď sa pozrieme na tváre dnešných poslancov, vidíme často len tupé výrazy a počujeme slovník, pri ktorom sa červená aj nejeden šikovný a vzdelaný „robotník.“ Zato z veľkej diaľky vidno hory sebavedomia, pred ktorými by aj nositelia Nobelovej ceny bledli závisťou.

Ozaj, páni, ako slobodný a angažovaný občan SR, ktorému záleží na budúcnosti našej krajiny, mám jeden konštruktívny návrh – zákon o odbornom vzdelaní a inteligenčných predpokladoch na výkon poslanca Národnej rady. Návrh zákona spracujeme spolu s priateľmi – profesionálmi v oblasti práva, psychológie a personalistiky. Máme na to dostatok odborných vedomostí i životných skúseností. Čo vy na to? Predložíte ho do pléna teraz alebo ho necháte tým, čo prídu po Vás?