bonum

Udalosti posledných mesiacov hýbu svetom výrazne. Nemyslím len toľko omieľanú koronu. Veci naberajú negatívny spád aj bez korony, ktorá tomu ale výrazne napomohla. Ľudstvo na celej zemeguli blbne tak, ako ešte nikdy v histórií. To sa samozrejme týka aj Slovenska. Vidno to na správaní ľudí dennodenne. Nechávame sa zaslepiť rozprávkami o demokratizácií, budovaní právneho štátu, čistkami vo verejných funkciách a v neposlednom rade aj koronavírusom, ktorý sa stal jednotkou roku 2020. Blbneme a nevidíme pri tom iné, podstatnejšie problémy.

Radikalizáciu slovenskej spoločnosti výrazne spôsobuje dnešná vláda. Rozosieva mnoho negativizmov. Pod zámienkou očisty politiky a justície zavádza novodobé politické procesy. Ľudí manipulujú údajným riešením káuz, no v pozadí sa deje presný opak. Politické procesy so všetkými protagonistami opačného názoru a bývalými politikmi nie sú nič iné, ako hnusná a podlá arogancia. Matovič sa tvári ako spasiteľ, na facebook uverejňuje statusy, ako rozviazali ruky orgánom činným v trestnom konaní. Ja sa však pýtam, aké kauzy vyjdú na povrch po tejto „spasiteľskej“ vláde. Kto vie, možno sa dozvieme o rozdelení veľkého množstva peňazí medzi vrcholných predstaviteľov Slovenska za akciu o dobrovoľne povinnom testovaní. Kto vie, možno padne aj konkrétna suma. Pol milióna? Viac, menej? Necháme sa prekvapiť!

Veľmi obľúbený pojem minulosti, je údajný Mečiarizmus. Ten mal zapríčiniť mafiánske praktiky 90-tych rokov, rôzne korupčné kauzy a dokonca až údajnú vraždu Róberta Remiáša. Známy protislovenský politik Ivan Mikloš dokonca prirovnal k „mečiarizmu“ aj obdobie vlády strany Smer-sd. Za všetko mohol samozrejme Róbert Fico, tak ako v 90-tych rokoch Vladimír Mečiar. Vražda Jána Kuciaka zas podľa Mikloša pripomína vraždu Remiáša. Treba ponúknuť aj pohľad z druhej strany, ktorý je omnoho reálnejší. A to, že úmrtie Róberta Remiáša využila vtedajšia opozícia na prevzatie moci úplne rovnako, ako hanobne zneužili vraždu Kuciaka ľudia okolo Čaputovej, Matoviča, Kisku atď… na presadzovanie liberálnej, antislovenskej, prozápadnej, proamerickej a imigračnej politiky. Jednoducho to padlo do karát. Treba si položiť otázku, komu tieto úmrtia prospeli. Na manipuláciu masy (ideálne mladých ľudí) nie je nič jednoduchšie, ako vražda s nálepkou „TO URČITE ONI, DO BASY S NIMI!“ Aké boli a sú dôkazy? Seriály a knihy natočené podľa „overených“ informácií? Nedajme sa zmiasť. Je jednoznačné, že obe úmrtia mladých ľudí pomohli k miernym, no účinným politickým prevratom. Nekalosti sa diali stále, dejú sa aj teraz, a sú omnoho väčšie. Kde je teraz „Za slušné Slovensko“? Čuší v kúte so zalepenými ústami.

Paradoxom môžeme nazvať aj neustále prepájanie Róberta Fica či Vladimíra Mečiara s ľuďmi nominovanými na rôzne posty. Predseda vlády je tak mohutne vyťažený, že sám nemôže kontrolovať všetkých. To, že sa našli ľudia, ktorí boli naozajstní hajzli, nehovorí o vine predsedov vlády. Druhým paradoxom je aj samotný pojem „Mečiarizmus“. Pripomeňme si, že Václav Havel bol ten, ktorý udelil amnestiu aj najväčším kriminálnikom, s heslami podobnými dnešným slniečkárom. Nejdená sa teda o Mečiarizmus, ale o Havlizmus. Tatíček Havel mal toho na rováši až až. Istým kruhom, ktoré ho do funkcie dostali, to náramne vyhovovalo. Toľko k histórií…

Otázka znie, čo teraz? Je jasné, že históriu nezmeníme. Keby sme mohli, určite by toľko ľudí neštrngalo kľúčmi už v roku 1989, keď sa západu podarilo odstrániť socialistický model, ktorý bol vďaka perestrojke jeden z najlepších modelov fungovania spoločnosti v histórií. To však ľudia zisťujú až po čase. Taktiež až s určitým odstupom veľká skupina zistí, že vlády Mečiara a Fica neboli to najhoršie zlo, ktoré nastalo. Opakujem, že sa nezastávam podliakov, ktorý sa vtedy dostali ku kohútiku, hodnotím však celok ako taký. Možno si to niektorí Slováci uvedomujú už teraz, no obávajú si to priznať.

Nevýhodou súčasnej politickej scény je zlá spolupráca a rozdrobenosť, ako tak proslovenských politikov.  Pekným aktom prípadnej spolupráce bol protest 17.11.2020. Na ňom sa podarilo spojiť nespojiteľné. Práve spájanie síl súčasnej opozície a mimoparlamentných strán, či rôznych subjektov je jediná šanca ako zachrániť Slovensko. Na protestoch sa objavili aj kombinácie politických strán ako napr. ĽSNS a KSS. Tieto, na prvý pohľad úplne odlišné strany však bojujú za spoločný cieľ. Proslovenskú a sociálnu politiku, ktorú súčasná vláda popiera. Zlo, v podobe súčasnej vlády, sa spája rado. Musíme docieliť, aby sa začalo spájať aj dobro. Bolo by naivné si myslieť, že ĽSNS, Vlasť, KSS, SHO bude vládnuť samo. Nebude. To je odkaz pre členov týchto strán, ale aj ich voličov. Spolupráca je nutnosť. Je jasné, že rozpory budú. Tie sú vždy, no keď sa dokážu do vlády spojiť tzv. kresťania (Kresťanská únia, ktorá je súčasťou OĽANO) s liberálmi z SaS, alebo v roku 2010 strana KDH a SaS, prečo by spolupráca odlišných subjektov pre dobro Slovenska nemohla fungovať aj na opačnej strane barikády. Na politickej scéne je pre dobro Slovenska nutné začať spoluprácu s ostatnými Slovanskými národmi, vytvorením Slovanskej únie, a obmedziť spoluprácu s NATO, či rôznymi západnými mocnosťami. Taktiež je nutná kontrola hraníc. Nepochybne dôležité sú aj sociálne kroky. Ľudia potrebujú vedieť, že je o nich postarané. Súčasný liberálny kapitalizmus presadzuje heslo, aby sa každý o seba postaral sám, a štát by mal byť len akýsi (väzenský?) dozorca. To je nesprávne. Štát sa má o občanov postarať. Má im dať prácu, sociálne výhody. Falošná sloboda kapitalizmu umožňuje ľuďom cestovať, podnikať. To sú potrebné činnosti, no potrebnejšia je zamestnanosť (každého), bývanie, sebestačnosť… Časom bude pre Slovensko veľmi dôležitý návrat k sebestačnosti, a taktiež k návratu strategických podnikov do štátnych rúk. Menšie prevádzky by mali byť v samostatných rukách, no s finančnými dotáciami štátu.

Budovanie tradičného slovanského Slovenska je nutnosť pre lepšiu budúcnosť. Spájanie síl na politickej scéne je na iných ľuďoch, ktorí k tomuto, verím, raz dospejú. Čo ale pre samostatné, tradičné a prosociálne, proľudské Slovensko môžeme spraviť my? Budujme národnú hrdosť. Chcem poprosiť hlavne produktívnu a post produktívnu generáciu. Rozprávajte sa s deťmi a mladou generáciou. Tá je totiž pod obrovským vplyvom liberálov, globalistov a protislovákov. Budujme spoločne národné povedomie, oslavujme slovanské resp. slovenské zvyky, učme ich, aby boli hrdí Slováci. Nie pyšní, ako obyvatelia západu, ale hrdí. To je rozdiel. Nenechajme si narúšať naše Slovanstvo zblbnutou západnou propagandou. Hovorme nahlas o lepších medziľudských vzťahoch, o lepšej sociálnej politike, o tom, že Slovensko samostatné, bez vplyvu západu sa má oveľa lepšie. Na to, aby sme sa mali dobre, nepotrebujeme USA ani EÚ. Potrebujeme silné Slovanstvo. Také, aké rozbilo nadvládu Uhorska a aké sa zaslúžilo o vznik slovenských škôl, organizácií a iných štruktúr. Slovanstvo je už stáročia západom popierané, a práve to sa musí zmeniť. Pre výhodnú budúcnosť je nutné skombinovať výhodné prvky socializmu z pred roku 1989 s tradičnými Slovanskými hodnotami.   Nedajte sa oklamať materializmom, otvorenosťou západu, vymyslenej slobode a zlepšovaní úrovne. Deje sa presný opak. Našťastie aj na politickej scéne Slovenska sú zástupcovia slovenských hodnôt medzi členmi strán ĽSNS a SMER – SD. Bojujme spoločne za to, aby bolo v parlamente viac a viac politikov, ktorí budú presadzovať názory bežných Slovákov. Nejde o príslušnosť k strane, ide o prezentované názory. To je šanca, ako zachrániť Slovensko.